4-04

Kultúrno-poznávací cestovný ruch – plní významnú spoločenskú funkciu ako prostriedok zvyšovania spoločenskej, kultúrnej, odbornej a všeobecnej vzdelanostnej úrovne človeka poznávaním kultúrnych, umeleckých, historických a spoločenských pamiatok a hodnôt, ktoré ľudstvo za stáročia vytvorilo. Stáva sa prostriedkom výchovy jedinca i národa k národnému povedomiu, k úcte k histórii, kultúrnym pamiatkam a tradíciám. Prostredníctvom kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu sa účastníci oboznamujú s významnými a jedinečnými staviteľskými a architektonickými pamiatkami svetského a sakrálneho umenia doma aj v zahraničí (hrady, zámky, kaštiele, katedrály, kostoly, divadlá, múzeá), s umeleckými dielami slávnych majstrov (galérie, obrazárne, interiéry stavieb), s kultúrnymi pamiatkami a zariadeniami (mestské a historické jadrá), s prírodnými zaujímavosťami (jaskyne, pohoria, vodopády, ďalšie prírodné útvary), s dôležitými spoločenskými udalosťami (festivaly, slávnosti, výstavy). Základným predpokladom rozvoja kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu je existencia kultúrneho dedičstva. Zachovanie, ochrana a rozvoja hmotného kultúrneho dedičstva (pamiatkové objekty) a nehmotného kultúrneho dedičstva (zvyky, tradície, folklór, jazyk, nárečia) je mimoriadne dôležité a permanentne aktuálne.

Významnými opornými bodmi pre stanovenie cieľov pri revitalizácii nehmotného kultúrneho dedičstva sú niektoré činnosti a dokumenty vypracované v spolupráci štátnej správy, samosprávy, a záujmových organizácií pôsobiacich v oblasti rozvoja vidieka. Medzi najvýznamnejšie patrí Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja. Návrh tohto dokumentu schválila vláda SR v roku 2001 (Uznesenie vlády SR č. 978 z 10.10.2001 k návrhu Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja) a následne Národná rada SR (Uznesenie Národnej rady SR č. 1989 z 3.4.2002 k návrhu Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja). Ďalším významným dokumentom, ktorý sa snaží riešiť aj otázky duchovnej obnovy vidieka prostredníctvom nehmotného kultúrneho dedičstva je Program obnovy dediny, ktorý sa v posledných piatich rokoch stal dôležitým rozvojovým nástrojom s účasťou viac ako 60 % všetkých obcí Slovenska. V týchto súvislostiach možno spomenúť aj Akčný plán Vidieckeho parlamentu s názvom Program pre vidiek i zámery ďalších, najmä neziskových organizácií. V súvislosti s prípravou vstupu SR do Európskej únie a s možným čerpaním štrukturálnych fondov zastáva osobitné miesto v legislatívnom rámci Národný rozvojový plán Slovenska. Tento materiál sa nehmotným kultúrnym dedičstvom zaoberá v dvoch SOP- Priemysel a služby, Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. V prvom programe s súvislosti s rozvojom cestovného ruchu a v druhom v súvislosti s podporou produktívneho a trvalo udržateľného rozvoja vidieka. Z ostatných programových dokumentov v rámci regionálnej politiky tvoria oporu navrhovaného programu Jednotný programový dokument NUTS 2 a Plán rozvoja vidieka SR.

Poznávanie tradičnej kultúry najvýznamnejšie ovplyvňuje folklorizmus, t.j. vybrané, spracované a sprostredkované prejavy folklórnych tradícií, ktorý prostredníctvom médií, masových podujatí, literatúry a pod. vstupuje do súčasného kultúrneho života ako predstaviteľ ľudových tradícií a ovplyvňuje aj vkusové normy prostredia, z ktorého čerpá. Prejavy folklorizmu poskytujú významnú možnosť prezentovať tradičnú kultúru a primerane atraktívnym spracovaním ju včleňovať do súčasnej kultúry. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú folklórne súbory detí i dospelých. Dôležité je však hľadať a využívať aj ďalšie formy prezentácie tradičnej kultúry a spájať tradície s celkovým kultúrnym životom, aby tradičná kultúra v prostredí obce neostala izolovaná. Je potrebné podporovať také formy, ktoré môžu byť účinne využité pri rozvoji cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch (rekonštrukcia zvykov a obradov súvisiacich s pracovným i sviatočným životom v minulosti....)


Spodná navigácia

Aktualizácia: 20.08.2007

Sekcie


Jazykové verzie webstránky