28. jún 2010

- Žilinský samosprávny kraj začal fungovať v krízovom režime

                     Žilinský samosprávny kraj začal fungovať v krízovom režime

                                            Žilina 28. júna (TASR)

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) od dnešného dňa funguje v krízovom režime. Dôvodom je najväčší výpadok dane z fyzických osôb od roku 2005. Na tlačovej konferencii to oznámil predseda ŽSK Juraj Blanár. Zdôraznil, že ŽSK dostával z dane z fyzických osôb mesačne priemerne 4,5 milióna eur. "V júni 2010 sme dostali iba 550.000 eur. Oproti minulému roku sme dnes na úrovni 24,8 % príjmu. A to hodnotíme už minulý rok, že bol krízový. Listom sme sa obrátili na ministra financií a požiadali sme o urgentné riešenie tohto problému a o vykrytie výpadku. Aj keby sme urobili nejaké opatrenia, nedokážu priniesť efekty, ktoré by nám zvýšili príjem. Čiže tu je nevyhnutná pomoc štátu a nemôžeme s tým nič urobiť," skonštatoval Blanár.Riaditeľ odboru financií Úradu ŽSK Stanislav Ulaher doplnil, že výpadok za prvých šesť mesiacov predstavuje celkovo 33 %. "Dosahujeme príjmy z dane z fyzických osôb na úrovni 66 % minulého roka. Je to cez 9,8 milióna eur a keď to prerátame na tohtoročný rozpočet, už máme deficit 4,9 milióna eur. Je to najviac od roku 2005. Na konci minulého roka sme dosiahli najväčší prebytok na účtoch, v záverečnom účte sme mali 5,5 milióna eur a tento sme rozpúšťali v tomto polroku. Ale aj napriek tomu sa nám už tie zdroje zmenšili," uviedol Ulaher. ŽSK podľa Blanára robil už od roku 2009 opatrenia, aby získaval zdroje. "Zastavili sme najväčšie kapitálové výdavky a sústreďovali sme sa len na čerpanie fondov Európskej únie, na spolufinancovanie a robili sme vnútorné rezervy, ktoré boli už odzrkadlené aj v rozpočte. Ten bol v roku 2009 aj 2010 nižší aj oproti predpovediam ministerstva financií, čo sa týka dane z fyzických osôb," dodal Blanár. Listom sa samosprávny kraj obrátil aj na ministra zdravotníctva a požiadal ho o odloženie nariadenie vlády SR, ktoré ukladá vybudovať urgentné príjmy v štyroch nemocniciach ŽSK. "Vzhľadom na nízke alokované prostriedky v operačnom programe zdravotníctvo sme neboli úspešní so žiadosťou o finančné prostriedky a nie sme schopní vybudovať ich z našich príjmov do konca roka. Potrebovali by sme na to zhruba 7 miliónov eur. Preto sme sa obrátili na ministra zdravotníctva, pretože si myslíme, že to bude problém viacerých nemocníc, ktoré neboli úspešné v žiadosti z operačného programu zdravotníctvo," dodal Blanár. Z hľadiska zamestnanosti urobil ŽSK podľa Blanára maximálnu optimalizáciu. "K pomeru 10.000 zamestnancov ŽSK na našom úrade pracuje okolo 190 ľudí, čo je asi 1,9 % z celkového počtu. Tu sme už urobili maximálnu racionalizáciu a každé iné prepúšťanie by bolo na úkor kvality poskytovania našich služieb, ktoré musíme poskytovať zo zákona. V mzdách sme už na tabuľkových hodnotách. Nevyplácame ani odmeny a nie je možné to prenášať naďalej aj na ľudí, pretože ich príjem je na hranici, aby si zabezpečili základné potreby," uzatvoril predseda ŽSK.

Zdroj: TASR


Spodná navigácia

Aktualizácia: 14.01.2014

Sekcie


Jazykové verzie webstránky