4. november 2010

- Žilinský kraj adresuje ministerstvu pôdohospodárstva námietky voči plánovanej výstavbe rýchlostnej komunikácie R1
- K téme R1 pripravuje kraj 19. novembra 2010 odbornú konferenciu

                            Tlačová správa Žilinského samosprávneho kraja

                                           Žilina, 4. november 2010

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) dnes podal na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky námietky voči zneniu záverečného stanoviska v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pri výstavbe úseku rýchlostnej komunikácie R1 - "I/59 Banská Bystrica - hranica kraja - Ružomberok (D1)". ŽSK ako dotknutý orgán podal nasledujúce námietky:

1. Koncepčné riešenie posudzovanej stavby R1 nie je v súlade s plnením medzinárodných dohovorov. Dokumentom zásadného významu, ktorý rieši trasovanie dopravných sietí v nových krajinách EÚ v strednej a východnej Európe je projekt TEN-T. Dopravná sieť TEN-T zahŕňa dopravný koridor Martin – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy – štátna hranica SR/MR v trase rýchlostnej cesty R3. Pokračovanie uvedenej línie, vo väzbe na európsky projekt prioritného záujmu v oblasti ciest diaľničného typu TEN-T (Žilina – Čadca – Katovice) a na multimodálny koridor v rovnakej trase, vytvára voči hodnotenej trase dohody AGR - cesta E77 hierarchicky nadradenú paralelnú dopravnú líniu Katowice – Čadca – Žilina – Martin – Turčianske Teplice - Zvolen – Šahy. Samotná cesta E77 je v rámci hierarchie dohody AGR klasifikovaná ako pomocná, medziľahlá cesta k hlavnej, ktorou je na území Slovenska cesta E75 Katovice – Čadca – Žilina – Bratislava. S trasovaním cesty diaľničného alebo rýchlostného typu R1 v úseku Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok nie je v žiadnej schválenej sieti európskej úrovne vôbec uvažované a nestanovuje to žiadny právoplatný dokument adekvátnej legislatívnej úrovne.

2. Žiadna z doteraz spracovaných technických alebo porovnávacích štúdii nedokázala opodstatnenosť návrhu rýchlostnej cesty na úseku medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Z pripomienkových konaní je zrejmé, že technické a porovnávacie štúdie boli po odbornej, dopravno-inžinierskej stránke nekompetentné. Dopravno-inžinierska analýza, ako súčasť SEA a namietanej EIA cesty I/59 pre stavbu (R1) Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok (D1) uvádza nekorektné údaje o prognózovanej dopravnej záťaži. V porovnaní s platnou záväznou metodikou – MP1/2006 METODICKÝ POKYN A NÁVOD PROGNÓZOVANIA VÝHĽADOVÝCH INTENZÍT NA CESTNEJ SIETI (DO ROKU 2040) – je šesť zo šiestich relevantných údajov dopravnej záťaže rýchlostnej cesty R1 a cesty I/59 k roku 2040 nadhodnotených v rozsahu 28% až 77%. Vytvára sa tak predpoklad na vyššiu efektívnosť výstavby rýchlostnej cesty R1 v hodnotenom úseku ako je samotná skutočnosť. Výrazne nadhodnotené výsledky dopravnej záťaže nulového variantu – cesty I/59 – vytvárajú predpoklad nutnosti riešiť neudržateľnú dopravnú situáciu, podmienenú fiktívne prudkým rastom intenzity dopravy na ceste v úsekoch medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom, práve prostredníctvom stavby komunikácie typu rýchlostnej cesty.

3. Navrhovaná trasa dopravnej stavby „I/59 Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok (D1)“ nie je v súlade s platnou Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001 (KÚRS) v oblasti osídlenia a sídelnej štruktúry. V záväznej časti KÚRS 2001 uvádza: Podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa: zvolensko – turčiansku rozvojovú os: Zvolen – Banská Bystrica – Turčianske Teplice – Martin (v úseku Banská Bystrica)“. Z uvedeného vyplýva, že KÚRS 2001 neuvažuje s žiadnym rozvojom osídlenia medzi oblasťou Banskej Bystrice a Ružomberka. Stredné a severozápadné Slovensko budú vždy samostatné regióny. Dôvodom je lokalizácia na Slovensku najrozsiahlejšej a súvislej urbanizačnej bariéry, ktorá ani v budúcnosti nebude osídľovaná: pohorí Kremnických vrchov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Slovenského Rudohoria. Z hľadiska trvale udržateľného rozvoja sídelného prostredia KÚRS 2001 jednoznačne uprednostňuje rozvoj sídelného prostredia v zvolensko – turčianskej rozvojovej osi prvého stupňa, ktorá je v súlade s navrhovanou rýchlostnou cestou R3. Predlženie trasy rýchlostnej cesty R1 o úsek Banská Bystrica - Ružomberok je z hľadiska sídelného rozvoja nezdôvodniteľné, pretože je z veľkej časti navrhované v neurbanizovateľnom území.

4. Navrhovaná trasa dopravnej stavby „I/59 Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok (D1)“ nie je v súlade s platnou KÚRS 2001 v oblasti dopravy a územného rozvoja Slovenska. Záväzná časť KÚRS 2001 v kapitole 11. v oblasti rozvoja nadradeného dopravného vybavenia v bode: 11.6. uvádza: „Rešpektovať hlavné dopravné siete pre medzinárodnú turistickú dopravu, cestné komunikácie, západná severojužná trasa (Krakow - Nowy Targ) PR – Trstená – Dolný Kubín – Ružomberok – Donovaly - Banská Bystrica – Zvolen – Šahy - MR, s vylúčením nákladnej tranzitnej dopravy v úseku Ružomberok – Donovaly - Banská Bystrica.“ Uvedená územnoplánovacia dokumentácia zároveň uprednostňuje severo - južné prepojenie v polohe Martin – Turčianske Teplice – Zvolen – Šahy – Maďarská republika, s rovnocenným alternatívnym trasovaním v líniách Turčianske Teplice – Šášovské Podhradie – Zvolen a Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Zvolen (cestné komunikácie európskej siete TINA) a vedenie medzinárodnej turistickej dopravy s vylúčením nákladnej tranzitnej dopravy v trase súčasnej cesty I/59. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná trasa dopravnej stavby „I/59 Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok (D1)“ nie je v súlade s KÚRS 2001.

5. Návrh trasovania uvedenej dopravnej stavby je v rozpore s platným Územným plánom VÚC Žilinského kraja v znení jeho platných zmien a doplnkov. Žilinský samosprávny kraj v Územnom pláne veľkého územného celku Žilinského kraja v znení platných zmien a doplnkov neuvažuje s pokračovaním dopravnej stavby I/59 a I/66 (R1) Slovenská Ľupča - Korytnica, hranica kraja v úseku Korytnica – Ružomberok (D1) na území Žilinského kraja. Návrh uvedenej dopravnej stavby prechádza prírodne cenným územím národných parkov Veľká Fatra a Nízke Tatry, kde územný plán Žilinského regiónu navrhuje nadradenú funkciu ochrany prírody v súlade so Zákonom NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení.

6. Navrhovaná trasa priamo zasahuje do chránených území. Trasa „I/59 (R1) Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok (D1), 4. úsek “ je navrhovaná v málo urbanizovanej úzkej doline rieky Revúca, na rozhraní národných parkov Veľká Fatry a Nízke Tatry a ich ochranných pásiem, kde sa nachádzajú viaceré prísne chránené územia a cenné prírodné spoločenstvá (značná časť územia je zaradená do sústavy NATURA 2000). V rámci jej realizácie by došlo k priamemu poškodeniu i ohrozeniu viacerých biotopov s výskytom vzácnych a ohrozených druhov. Z hľadiska ochrany prírody je dlhodobo preferovaný variant rýchlostnej cesty v súlade s KÚRS 2001, ktorý je navrhovaný v trase: štátna hranica SR/PR Trstená – Dolný Kubín – Kraľovany – Krpeľany križovatka s D1, Martin križovatka s D1 (v zmysle dopravnej siete podľa európskych dohôd- AGR), v pokračovaní Turčianske Teplice – hranica Žilinského a Banskobystrického kraja – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy – štátna hranica SR/MR (v zmysle doplnkovej siete TINA).

7. ŽSK nesúhlasí s postupom a konštatovaním záverečného stanoviska: „Hlavný dôvod návrhu činnosti vyplýva zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon), kde v prílohe č. 2 „Zoznam diaľnic a rýchlostných ciest“ je R1 v trase Trnava – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Ružomberok, čím sa ustanovilo predĺženie rýchlostnej cesty R1 o úsek Banská Bystrica – Ružomberok s napojením na D1.“ Zdôvodnenie výstavby R1 je bez náležitého exaktného dokázania opodstatnenosti činnosti, čoho dôkazom je nielen neukončený, ale ani nezačatý proces posudzovania vplyvov úseku rýchlostnej komunikácie R1 – „I/59 Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok (D1) na životné prostredie v zmysle Zákona č. 24/2006 v čase pred prijatím právnej normy v Národnej rade SR a obsahové a formálne nedostatky Dopravno-inžinierskej analýzy, tvoriacej argumentačnú platformu procesu posudzovania vplyvov.

V celom procese posudzovania stavby R1 na životné prostredie neboli aj napriek závažnosti dostatočne riešené pripomienky Žilinského samosprávneho kraja. Preto ŽSK požiadal o zopakovanie procesu posudzovania vplyvov dopravnej stavby „I/59 Banská Bystrica – hranica kraja – Ružomberok (D1)“ na životné prostredie v zmysle Zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení.

K problematike plánovanej výstavby rýchlostnej komunikácie R1 pripravuje ŽSK konferenciu za účasti odbornej verejnosti pod názvom „Prečo R1 a prečo teraz?“, ktorá sa uskutoční v piatok 19. novembra 2010 od 9:30 hod. v Kongresovej sále Žilinského samosprávneho kraja na Komenského ulici 48 v Žiline.

Mgr. Zuzana Muchová
hovorkyňa ŽSK


Spodná navigácia

Aktualizácia: 14.01.2014

Sekcie


Jazykové verzie webstránky