Región Kysuce

Kysuce sú región, ktorý má rozlohu 935 štvorcových kilometrov. 23. mája 1984 bolo z tejto výmery 654 km štvorcových vyhlásených za Chránenú krajinnú oblasť. Je krajom dvoch oddelených časti: západnej, to sú Javorníky s Turzovskou vrchovinou a Moravsko – sliezskymi Beskydami. Východnú časť územia vytvárajú: Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Územie CHKO Kysuce zasahuje do šiestich okresov: Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Bytča, Považská Bystrica a Púchov.

Kysuce historicky patrili do Trenčianskej stolice, neskôr do Považskej župy a teraz sú súčasťou vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja, teda severozápadného Slovenska. 126 000 obyvateľov Kysúc žije v štyroch mestách a 33 obciach. Región má viacero jedinečných zaujímavostí: prírodných, historických a kultúrnych. V javorníckej časti sú to dve štátne prírodné rezervácie: Veľký Javorník a Malý Polom. V Beskydskej časti to je štátna prírodná rezervácia Veľká Rača, o rozlohe 313 hektárov.

Historická lesná úvraťová železnica (HLUŽ) v Novej Bystrici – Vychylovke je atrakciou Múzea kysuckej dediny, ležiaceho na pomedzí Oravy a Kysúc. K historickým pamiatkam patrí rekonštruovaný kaštieľ v Radoli, sídla vysunutej expozície Kysuckého múzea, ktorý spolu s archeologickým náleziskom na Koscelisku, vytvára pre Kysuce veľmi dôležitý areál s bohatou históriou, ktorá donedávna menej prebádaným Kysuciam akoby čiastočne chýbala. Hodnotné je Námestie slobody v Kysuckom Novom Meste, kde časť domov má arkády a uprostred námestia radnicu. Známou bola tiež vidiecka pamiatková zóna v Povinnej u Tatári, z ktorej ostal pamiatkovo chránený len jeden objekt. Najstaršie zobrazenie Kysuckého Nového Mesta je na vedute obrazu zo 17. storočia v Mariánskom kostole. Veľmi výrazná a pútavá je architektúra Mestského domu v Čadci. Je sídlom samosprávy, ale svoje skoro komorné priestory tu má Kysucká galéria. Len za cestou, lipovou alejou orámovaný, je barokový kostol svätého Bartolomeja. Hlavný oltár kostola by mal zdobiť Požetecha Klemensa – čestného občana Žiliny, rodáka z Liptovského Mikuláša. Neogotický kostol z Rakovej, neskorbarokový v Skalitom a barokové stavby v Turzovke a Zákopčí, partia k vzácnym pamiatkam. Kysucké múzeum v Čadci svoje bohaté zbierky rozšírilo v jubilejnom roku 2000. Vtedy objavil Jozef Kubica z Čadce – Horelice poklad strieborných mincí. 29. marca 200, pri zemných prácach na svojom pozemku zakopol o hlinený krčah, v ktorom bolo 1658 kusov mincí viacerých období. Najstarším platidlom bol denár Mateja Korvína z rokov 1848 – 1849. Najmladším 3 – grajciar Leopolda L. datovaný rokom 1677. Popularitu Kysúc v posledných rokoch rozširuje turistika pútnická na Živčákovu, lokalitu patriacu do turzovskej farnosti. Pútnici navštevujú kaplnku Panny Márie Turzovskej, ale aj obľúbené vodné žriedla.


Spodná navigácia

Aktualizácia: 20.08.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky